Úspech včelárenia a kvalitu medu vo veľkej miere ovplyvňujú rastliny rastúce a kvitnúce v okruhu cca 2 km od stanovišťa včelstva, teda od úľa . Je dôležitá jednak skladba týchto rastlín, ale aj ich kvalita. Ak sa v letovom okruhu včelstva nachádza dostatok medonosných rastlín, ktoré produkujú veľa nektáru, môže včelár počítať s bohatou úrodou kvalitného medu.
Ak by sme tieto medonosné rastliny rozdelili napr. podľa času kvitnutia, tak jednou skupinou by boli tie, ktoré poskytujú prvú jarnú znášku. Sem radíme napr. tavoľník zimný, vŕbu rakytu, jelšu, liesku, osiku či šafrán. Po nich začínajú kvitnúť rastliny, ktoré zabezpečujú hlavnú znášku. V tejto skupine je najviac rastlín, pretože kvitnú v lete. Tu nájdeme napr. čerešňu, jabloň, repku olejku, odrody ďateliny, agát či lipu. Poslednou skupinou sú rastliny, ktoré kvitnú koncom leta, prípadne na začiatku jesene. Reprezentuje ju javor, lucerna, brečtan, astra či georgína.
Rastliny delíme aj podľa množstva nektáru, ktorý dokážu vyprodukovať:
- takmer žiaden nektár neprodukuje napr. lieska, mak siaty či konope siate
- slabou produkciou nektáru sa vyznačuje šafrán či pavinič popínavý
- trošku lepšie je na tom tis obyčajný, poniklec, zvonček či georgína, ktoré majú strednú produkciu nektáru
- do skupiny s dobrou produkciou netáru patrí púpava lekárska, rochodníky, lucerna menlivá, ďatelina lúčna, nevädza či gaštan jedlý
- včelármi obľúbenou skupinou rastlín sú tie, ktoré sa pýšia veľmi dobrou produkciou nektáru, akými sú glejovka, pohánka, ďatelina hybridná, repka olejka, yzop lekársky, lipa malolistá, agát biely, maliny, čerešňa, višňa či vŕba rakytová